O Apponyiho paláci

Rokokový palác ukrýva zachované vzácne architektonické prvky interiéru na prvom a druhom poschodí. Postavil ho gróf Juraj Apponyi v roku 1761 – 1762. Palác je pomenovaný podľa majiteľa Juraja Apponyiho. Pôvodne staršia baroková budova prešla jeho zásluhou v rokoch 1761-1762 zásadnou prestavbou, ktorá dala objektu jeho dnešnú podobu so zachovanou pôvodnou výzdobou interiérov.  

Budovu v roku 1867 odkúpilo mesto pre potreby magistrátu a do kartuše nad bránou dalo doplniť mestský znak. Už na pláne objektu z roku 1904 sú miestnosti na prízemí označené ako priestory Mestského múzea. V roku 1926 tu múzeum sprístupnilo expozíciu v reprezentačných sálach na prvom poschodí, v roku 1930 obrazáreň na druhom poschodí a v nasledujúcom roku na prízemí otvorilo Bratislavské vinárske múzeum. V ďalších desaťročiach sa prvé poschodie prepojené so Starou radnicou využívalo na expozičné účely. Na druhom poschodí boli najskôr pracovne, neskôr depozitár a sídlila tu Regionálna knižnica.

V rokoch 2004 -2008 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia paláca a po jej ukončení tu múzeum zriadilo expozície historických interiérov a  vinohradníctva, v podkroví študijný depozitár keramiky, porcelánu a skla. Palác sa stal samostatným objektom bez komunikačného spojenia so Starou radnicou.

O Expozícii vinohradníctva

Expozícia vinohradníctva je situovaná v niekoľkých miestnostiach na prízemí Apponyiho paláca. Pod názvom Bratislavské vinárske múzeum bola sprístupnená už v roku 1932. Časť expozície sa nachádzala aj v suteréne paláca, v pôvodne stredovekých pivniciach, ktoré boli v roku 1966 zrekonštruované. V súčasnosti expozíciu vinohradníctva nájdete na prízemí paláca, v suteréne Apponyiho paláca sídli Národný salón vín.

RODINNÉ SKUTOČNOSTI

Obraz života bratislavských rodín

Výstava RODINNÉ SKUTOČNOSTI: Obraz života bratislavských rodín návštevníkov a návštevníčky prevedie po stopách deviatich významných meštianskych rodín a jednej šľachtickej a odhalí, ako ich životy formovali podobu mesta od 19. storočia až do polovice 20. storočia.

Výstava nie je len obyčajnou prechádzkou dejinami, ale skôr intímnym nahliadnutím do života rodín, ako boli Scherz, Albrecht, Hubert či Palugyay.

Tieto rody a ich členovia a členky, ktorí výrazne prispievali k rozvoju Bratislavy v oblasti umenia, kultúry, ekonómie aj verejného života, sú predstavení prostredníctvom autentických predmetov, fotografií a osobných dokumentov, predovšetkým z depozitárov Múzea mesta Bratislavy.

Prostredníctvom silných ľudských príbehov výstava umožňuje lepšie pochopiť dejinné udalosti 19. a 20. storočia, ktoré sa prelínali so životmi týchto rodín. Jedným z jej kľúčových cieľov je odkryť skryté príbehy a tabuizované témy – a to bez nostalgického skreslenia.

Výstava kriticky reflektuje historickú identitu Bratislavy a nezameriava sa len na úspechy, ale aj na prekážky, ako boli napríklad arizácie, povojnové vyvlastňovanie či vyhnanie vlastných obyvateľov. Poukazuje aj na to, že Bratislava bola vždy mestom meniacich sa identít.

Predstavuje hybridné identity Prešporka – viacjazyčnosť, premeny mien a „prechodné identity“ medzi nemeckou, maďarskou a (česko)slovenskou komunitou. Návštevníkom a návštevníčkam tak ponúka možnosť pochopiť, že homogenita identity je mýtus a že globalizácia je prirodzenou súčasťou histórie mesta.

Výstava nás preto nielen vtiahne do histórie, ale zároveň ukazuje, že problémy a situácie, ktorým čelili naši predkovia, nie sú až také odlišné od tých, ktorým čelíme dnes. Je to príležitosť spoznať históriu mesta z novej, osobnejšej perspektívy.

Výstava je otvorená každý všedný deň okrem pondelka od 10:00 do 18:00
- - - - - - - - -

• Trvanie výstavy: 24. 10. – 30. 8. 2026
• Kurátori výstavy: Elena Kurincová, Štefan Hrivňák
• Partneri výstavy: Galéria mesta Bratislavy a Archív mesta Bratislavy
• Mediálni partneri: Rádio Devín, Rádio FM, Citylife.sk, IN.BA, Historická Revue, Bratislavské noviny